Vyskúšajte si to pri pozeraní televíznych programov na sebe. Sledujte, aká správa Vás skôr vychýli z emocionálnej rovnováhy. Pri správach sa dokážete skôr rozčúliť, či skáčete od radosti pri niečom peknom? Nedá mi nespomenúť môj osobný názor. Mám pocit, že nám niekto zámerne podkladá v médiách len tie zlé správy. Tých dobrých je v nich podľa mňa veľmi málo. Myslím si, že sa dejú aj pekné veci, o ktorých by sme mohli byť informovaní, ale nie sme. Necítite to podobne? Prečo nás informujú o teroristických útokoch na opačnom konci sveta, či streľbe na amerických školách? Sú to pre nás dôležité informácie? Nebolo by prospešnejšie hovoriť o skutkoch našich ľudí, ktorí robia svet lepším, dávať takých ľudí za vzor mladým a zodpovedne vyberať správy a programy do vysielania? Nie sme nevedomky usmerňovaní na cestu strachu, cestu bez lásky a viery v ľudí? Človek držaný v strachu je poslušný. Pristane na všetko, čo sa mu podá pod zámienkou ochrany. Dovolím si povedať, že ten, čo sa bojí, dovolí iným aby ho strážili a sledovali na každom kroku, dokonca i v najužšom súkromí. Strach je najideálnejší manipulátor. Nie je záujmom niekoho nás strašiť a tým nás mať pod kontrolou?
Keďže si uvedomujem silu precítenej myšlienky, nemám odvahu pozerať televízne správy, či iné programy spojené so strachom, hnevom a nespravodlivosťou. Cítim, že ich budem môcť pozerať, až keď budem ,,nad vecou,, a nebudem pri tom prežívať žiadne emócie. Pýtate sa prečo? Pretože každá ľudská myšlienka sa časom transformuje do hmoty. Všetko je energia. Nič sa len tak nestratí, iba to neustále mení formu. Mám podozrenie, že tie pribúdajúce katastrofy na našej Zemi súvisia aj s tým veľkým množstvom vytvorených negatívnych myšlienok. Dospela som k tomu, keď som si už asi po piaty raz pozrela zaujímavý dokumentárny film o kvantovej fyzike: ,,Co my jen víme?,, Na prvý krát som všetky tie informácie ani nestíhala spracovať. Odporúčam Vám ho tiež, určite ho na You Tube nájdete, tak ako už spomínaný film The Secret.