Naša strava - je našim liekom, či jedom?

Čudujeme sa, že nás niečo bolí, že sme ochoreli, ale nad zložením stravy sa ani trochu  nepozastavujeme. Nedávame si do súvislosti jedlo a zdravie. Od tých chorých často počujem vetu: „Veď aj ostatní jedia to isté a nie sú chorí...¨  Áno, nie sú  všetci rovnako postihnutí za nešetrné zaobchádzanie so svojim telom. No zlá strava sa v neskoršom veku prejaví na každom organizme. Nie starobou prichádzajú choroby, ale veľkým nahromadením toxínov tele.

Vzdelávame sa, nasávame vedomosti z rôznych oblastí, ale akoby to najdôležitejšie nebolo pre  nás podstatné. Načo sú nám školy, keď nevieme, že to najdrahšie čo vlastníme na materiálnej úrovni, je naše telo, že zdravá strava a zdravie úzko súvisia. Z čoho môže fungovať telo, keď nie z toho, čo doň dáme? Jedlo je stavebným materiálom tela. To môže fungovať len zo stravy.  Môžeme jesť donekonečna tú chemicky upravovanú „mŕtvu¨ stravu a naše telo bude stále dokonale zdravé?  Môžeme sa donekonečna dobrovoľne „otravovať¨ a pritom očakávať, že neochorieme?

Keď nám v určitom veku začnú vypovedávať službu oči, povieme si, že to je starnutím. Ale nik si nedá do súvislosti, že nie vekom, ale znečistenou pečeňou nám prestáva slúžiť zrak. Pečeň -ten dokonalý filter ľudského tela rokmi už naozaj nestíha. Nielen pečeň, ale i obličky často pracujú nie na 100, ale na 200%.  Musia odstraňovať všetky škodliviny, ktoré my do tela nezodpovedne „hádžeme¨. Na starosť už nevládzu a niekde  sa to odzrkadlí.  Ale my sa vyhovoríme, že to je vekom. Ani trochu sa nezamýšľame, že by to mohlo byť aj stravou. Keď začínajú bolieť kĺby, či nevládzete vyjsť po schodoch, nenapadne Vás, že by ste mohli mať v tých kĺboch usadeniny z nestráviteľnej potravy? A to už nevravím o ochorení srdca,  o problémoch s trávením, či dýchaním,  poruchami spánku, alergiami... Poviete mi, že tieto choroby majú už často aj mladí ľudia. Dám Vám za pravdu, áno, veď sa pozrite, čo jedia. Čo ich naučili  jesť ich chorí rodičia? Čo jedla matka, keď to choré dieťa čakala? Mala pred počatím zodpovedne vyčistené telo, aby jej dieťatko bolo zdravé? Alebo aspoň v období tehotenstva sa stravovala zdravo?

Ak sa začnete pýtať, prídu k Vám aj odpovede. Ak sa nebudete o to zaujímať, budete stále žiť v nevedomosti. Choroby budete pokladať za nespravodlivé náhody a nezostane Vám skôr či neskôr nič iné, len sa sťažovať na osud.

Ja som sa začala zaujímať o to, ktoré potraviny sú zdravé, keď som mala malé deti. Chcela som im to najlepšie, chcela som im dať pevný, zdravý základ zdravia.  Zisťovala som, čo jednotlivé potraviny obsahujú. Môj rozum mi hovoril, že žiadne É-čko, žiaden konzervant nie je zdravý. Dočítala som sa, že biely cukor u malých detí okrem chorých zúbkov zvyšuje agresivitu, dokonca že sa mení v ich telách na alkohol. Dala som si úlohu obmedziť, pokiaľ budem môcť, aby sa tieto zložky ukladali v telíčkach mojich detí. Z LÁSKY som im nekupovala sladkosti. V tom období sa o zdravej strave ešte toho veľa nehovorilo. Teraz sú možnosti oveľa väčšie.  Kto sa začne zamýšľať a pátrať, ten sa dozvie. No nestačí len slepo veriť každému článku v novinách, či správe v médiách, čo práve vedci zistili ... Treba si preveriť, že či ten, čo to hlása, naozaj prekypuje zdravím, alebo len uveril pochybnej správe, či dokonca na nej zarába. Niekto povie, že čokoláda je zdravá, v inom článku v časopise sa dočítame, že pár káv denne nám prospeje ... A my sa s týmito vedomosťami uspokojíme. Veď nám to vlastne aj vyhovuje. Nemusíme vo svojom živote nič meniť. A tak sa potom nedozvieme, že nie je káva ako káva a kvalitná čokoláda, či osladený stužený tuk je tiež rozdiel. A naše telo ich vôbec nepotrebuje, pretože v prvom rade prekyslia organizmus.

Myslím si, že potraviny, ktoré obsahujú Éčka, umelé farbivá, dochucovadlá, či konzervačné látky, zdravé nie sú. Môžu obsahovať týchto zložiek len nepatrné množstvo, no ďalšie potraviny ich obsahujú tiež to malé množstvo. Keď to spolu sčítame, tak budeme prekvapení vysokým číslom. Tieto látky sú pre telo NESTRÁVITEĽNÉ. Telo si s nimi nevie poradiť, a tak sa v ňom len hromadia, uskladňujú  a zaťažujú naše životne dôležité orgány - pečeň a obličky.

Prestala som používať kravské mlieko a výrobky z neho. Zistila som a vyskúšala na sebe, že viac telu škodí ako prospieva. Okrem toho, že zahlieňuje organizmus, odčerpáva z tela vápnik. Áno, čítate správne, síce veľa vápnika obsahuje, no na strávenie ho spotrebuje  viac, a preto si ho musí organizmus ešte z tela vytiahnuť. Nezmanipulované štatistické výskumy hovoria, že osteoporózou sú postihnuté  len ženy vo vyspelých krajinách, kde je spotreba mlieka vysoká. V chudobných afrických krajinách, kde ženy mlieko vôbec nepijú, osteoporózu ani nepoznajú. A to už nevravím o hormónoch, ktoré sa kravám dávkujú kvôli vysokej dojivosti. To je ten najväčší rozdiel medzi mliekom v našich obchodoch a mliekom, ktoré poznali naši starí rodičia. Vtedy kravičky nedávali také množstvá mlieka ako dnešné „väznené¨ kravy, ktorým sa odoberajú teliatka hneď po narodení. Vraj je to jeden z najsmutnejších plačov, keď krave (matke - zvierati) odoberú teliatko, aby mohla ďalej dobre a veľa dojiť. Škodíme nielen sebe požívaním mlieka, ale aj tým kravičkám. Každým nákupom ešte viac podporujeme ich utrpenie. To som hovorila o kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch. Trvanlivé mlieko nepovažujem už vôbec za mlieko, je to len „mŕtva¨ tekutina na zaplnenie brucha. Bolo v nej zabité úplne všetko - aj to dobré. Nerozlíšite, či má 5, alebo 10 rokov.

Keď som obmedzila v roku 2007 mäso, často som počúvala, čo všetko bude môjmu telu chýbať. Absolvovala som kurzy zdravého varenia Petra Planietu. Tu mi bolo potešením sa dozvedieť, že dokonalejšou náhradou mäsa mi bude tanier varenej obilniny spolu so strukovinou.  A tak som začala skúšať. Presvedčila som sa, že môjmu telu mäso nechýba a tak už zopár rokov varím namiesto mäsa rôzne druhy fazule, šošovicu, cícer, hrach... Pridám k tomu špaldu, pohánku, ryžu, pšeno, jačmeň alebo ovos. . . Vraj strukoviny nadúvajú?  Nie je to celkom tak, oni čistia črevá. Ak ich má človek čisté, nemajú dôvod nadúvať. 

Mäso som obmedzila z viacerých dôvodov. Najhlavnejším bolo moje zdravie.  Ani týmto spôsobom som nechcela dodávať do svojho tela antibiotiká, hormóny, či inú chémiu, ktorou sa zvieratká prikrmujú, aby dobre a rýchlo rástli. Za takéto mäso vďaka, to určite nepotrebujem. Nebudem sa predsa vedome otravovať. Veď už Dr. Budwig dokázala, že účinok liekov sa v potravinovom reťazci zosilňuje a najviac pôsobí na človeka. Takže ak niečo dáme zjesť zvieraťu, ktoré potom zjeme my, tak to má na nás silnejší vplyv ako na to zviera. Ak mi neveríte, prečítajte si práce tejto významnej biochemičky, ktorá bola 7x nominovaná na Nobelovu cenu. Zaznamenané sú v tenkej knižôčke s názvom „ Ľanový olej, účinná pomoc proti rakovine...“

Potvrdila som si, že zmenou jedálnička sa môj zdravotný stav sa zlepšil. To je dostatočný dôvod na zamyslenie sa nad tým, čo jeme. Ako som už  písala, ak sa rozhodneme hľadať pravdu, informácie k nám začnú prichádzať. V nemeckom dokumentárnom filme HLAD som videla, ako sa rúbu dažďové pralesy za účelom pestovania sóje. Tá by stačila 5-násobne na nakŕmenia všetkých hladujúcich na svete. No rovnaké množstvo slúži ako krmivo pre dobytok chovaný v Európe na mäso. Takže som rada, že sa týmto spôsobom nezúčastňujem drastického vyrubovania „pľúc¨ našej zemegule.